Bloghttp://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskViem to len ja a ona.. (zuzanawagnerova)Nepoznáme sa dlho, no vcelku si rozumieme. Na naše začiatky si spomína nie veľmi dobre. Zvykali sme si na seba ťažko. V roku 2014, vtedy mi sľúbila, že to spolu vydržíme. Ale viete čo, darí sa nám. Tue, 04 Oct 2016 19:34:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/434731/viem-to-len-ja-a-ona.html?ref=rssKráčaj s odvahou (zuzanawagnerova)Nesmelý, taký býval. Bál sa. Nevedel, ako konať. Pochyboval o sebe. Pochyboval o pravde. Mýlil sa? Klamal sám seba? … Fri, 09 Sep 2016 16:50:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/432602/kracaj-s-odvahou.html?ref=rssNavzájom sme si všetkým... (zuzanawagnerova)Akoby od veky vekov som pre toto miesto bola stvorená,  akoby títo ľudia boli mojou rodinou. Vlastne, žiadne akoby.  My tou rodinou sme. Jeden druhému chceme len to najlepšie, držíme sa, podporujeme, nezávidíme. Ruka v ruke, spolu.  Tue, 26 Jul 2016 21:41:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/429374/navzajom-sme-si-vsetkym.html?ref=rssCesta do (ne)známa... (zuzanawagnerova)Hemží sa. Ničí nás. Dobieha radosť. Smútok. Ktosi ho nachádza deň za dňom. Vari stretnúť ho chceme? Obchádzaj ho. Na cestu šťastia vykroč. Tou správnou nohou.  Ľavou? Pravou? Na tom nezáleží. Na čom záleží, je, že vykročíš.     Wed, 20 Apr 2016 00:21:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/415118/cesta-do-neznama.html?ref=rssMojich 7665 dní.. (zuzanawagnerova)Nie tak dávno to bolo, keď prišla som na tento svet.  S veľkým plačom. Rodičia najšťastnejší boli, že ma majú. Malú Zuzanku.  Rástla som ako z vody. Smiala sa, plakala, smiala sa, plakala. Začala som si už kráčať. Pomaly - krok za krokom Fri, 01 Apr 2016 00:01:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/412008/mojich-7665-dni.html?ref=rssOna a on. (zuzanawagnerova)Jak biela a čierna patria k sebe, tak on a ona sú jedno. Jedno telo, jedna duša. Úsmev na tvári sa mu vyníma, vzápätí ju vrelo objíma.   Wed, 09 Mar 2016 20:15:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/407169/ona-a-on.html?ref=rssKrásne to dielo... (zuzanawagnerova)Dokážeš to. Nájsť v sebe kúsok dobra. A rozosiať ho. Všade kam chodíš. Nestačia slová,  skutky sú odzrkadlením tvojej duše. Niekedy málo stačí,  pohladiť, objať, usmiať sa... Sat, 23 Jan 2016 23:50:01 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/398967/krasne-to-dielo.html?ref=rssPre teba... (zuzanawagnerova)Postarší chudobný muž drží v ruke krajec chleba. Žiari úsmevom. Miluje život. Prechádzam ulicami. Ulice plné ruchu. Ľudia predbiehajú svoje vlastné tiene. Deň má vraj málo hodín.   Wed, 23 Dec 2015 21:26:04 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/395280/pre-teba.html?ref=rssNavždy spolu... (zuzanawagnerova)Či som s ním alebo bez neho, mysľou a srdcom sme spojení stále, nech by sa dialo čokoľvek. Je to môj talizman, moje potešenie, moja nádej, moja láska, moje všetko - TADEÁŠ. Thu, 10 Sep 2015 20:02:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/387220/navzdy-spolu.html?ref=rssTúžba zdieľať sa s vami s mojou radosťou. (zuzanawagnerova)Vo štvrtok moje kroky smerovali do Pavloviec nad Uhom. Dedinka, ktorá sa premenila na miesto neuveriteľnej radosti a lásky. Už od samého začiatku som mala pocit, že som v inom svete. Svete, ktorý je plný ľudskosti a nezištnosti. Wed, 19 Aug 2015 08:00:10 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/385992/tuzba-zdielat-sa-s-vami-s-mojou-radostou.html?ref=rssNiečo ako pocit... (zuzanawagnerova)O ľuďoch, ktorých máme najradšej, sa nám píše najťažšie. Nie preto, žeby to bola nejaká ťarcha, ale preto, že slová niekedy nestačia. Nedokážu vyjadriť to všetko, čo cítime, prežívame, milujeme, zbožňujeme... Mon, 22 Jun 2015 23:10:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/383174/nieco-ako-pocit.html?ref=rssSamota oslobodzuje... (zuzanawagnerova)Nikto z nás ju nechce zažiť. Nikto z nás po nej netúži. Zväčša sa jej vyhýbame. Nevyhľadávame ju často. SAMOTA. Ktovie prečo, ale v momente, keď sa človek ocitne sám, uvedomí si množstvo vecí. Uvedomí si, čo všetko okolo seba má. Sun, 07 Jun 2015 23:00:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/382396/samota-oslobodzuje.html?ref=rssLáska menom rodina (zuzanawagnerova)Muž, žena. Otec, mama, deti. RODINA.  Vyrastám v klasickej rodine. Rodine, ktorá ma od malička formovala a viedla tou správnou cestou. Rodina, ktorá mi bola vzorom. Obyčajné veci, ktoré som od útleho detstva vnímala ako samozrejmé. Ale momentálna situácia na Slovensku mi vnáša do mojich samozrejmých predstáv o rodine úplne inú podobu. A nech sa snažím akokoľvek premýšľať, viem jedno, že dieťa potrebuje matku a otca! Thu, 05 Feb 2015 20:08:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/374455/laska-menom-rodina.html?ref=rssOčakávanie - dva v jednom (zuzanawagnerova)Ako veľmi sa teším. Už o pár dní cestujem domov. Možno obyčajná vec, možno nie. Všetci, ktorí ma doma čakajú sú mojou veľkou motiváciou. Vložiť do všetkého, čo robím, svoje maximum. Byť silnou a zároveň byť šťastnou. Mojím šťastím je, že vďaka ľuďom, ktorí ma obklopujú, som skutočne šťastná. Vlastne, ja ani nedokážem opísať radosť z takých tých bežných vecí, ktoré mi robia deň, či život nezabudnuteľnými. Očakávanie má niečo do seba. Človek si uvedomí, čo všetko má, čo všetko mu chýba. Bez koho si nedokáže predstaviť svoj život.  Sat, 13 Dec 2014 14:53:01 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/371048/ocakavanie-dva-v-jednom.html?ref=rssMám vás rada! (zuzanawagnerova)Každý sníva o nájdení človeka, ľudí, ktorí si ho budú vážiť. Ktorí sa mu ozvú aj v obyčajný deň, bez toho, aby niečo potrebovali. Jednoducho prídu, objímu vás, potešia, vyčaria úsmev. Aké jednoduché - aké výnimočné. Práve vtedy si človek uvedomí, že k šťastiu chýba niekedy ozaj tak málo. Thu, 18 Sep 2014 20:18:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/365107/mam-vas-rada.html?ref=rssUsmej sa - skrášli sa! (zuzanawagnerova)Neverila by som, že práve on môže byť mojím najväčším pomocníkom v bezútešných situáciach. Vyčaruje radosť každému. Dodáva silu v trápení. Je motiváciou nevzdávať sa. Posúva nás jednoducho dopredu. Okrem iného, svedčí každému, a človeka robí omnoho krajším. ÚSMEV! Wed, 10 Sep 2014 19:45:05 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/364592/usmej-sa-skrasli-sa.html?ref=rssKrásny pohľad... (zuzanawagnerova)Sedím si len tak nehybne na lavičke na autobusovej stanici. Vonku je pomerne teplo, až na ten nepríjemný vietor, ktorý ovieva moje vlasy prudkou rýchlosťou. Z pravej strany cítim obrovskú páľavu.  Lúče slnka dopadajú na moje pravé plece, ktoré sa môže pýšiť množstvom hnedých bodiek, Poznáte to. Pehy. Pozriem na hodinky a je niečo pred deviatou. Znervózňuje ma myšlienka, že ešte takmer hodinu mám čakať, čakať na autobus s číslom 4. A zrazu moje myšlienky naberali iný rozmer. V momente som si uvedomila, že na tvári mi panuje úsmev. Moje oči postrehli akúsi krásu.    Fri, 11 Jul 2014 21:58:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/360864/krasny-pohlad.html?ref=rssMiesto blízke môjmu srdcu... (zuzanawagnerova)V roku 2010 som prvýkrát vkročila do tejto školy. Do školy, ktorá pre mňa bola dovtedy neznámym, nepoznaným, veľkým, akiste, novým miestom. Moje prvé pocity boli veľmi zvláštne, pravdupovediac, zmiešané. Bála som sa, zároveň tešila. Mala som obavy z toho, čo ma tu čaká, pochybovala som o tom, či je to správne voľba pre moje ďalšie smerovanie. Prežívala som neopísateľne záhadné obdobie, pretože bolo pre mňa veľmi ťažké si zvykať. Veľmi som sa bála, či sa začlením do kolektívu, úprimne, bála som sa, či nejaký kolektív v triede tvoriť vôbec budeme...Tue, 29 Apr 2014 17:40:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/354988/Miesto-blizke-mojmu-srdcu.html?ref=rssJednoduché gesto alebo ako spraviť človeka šťastným... (zuzanawagnerova)Jeden obyčajný piatok. Bolo niečo pred pol treťou poobede, a ja som sa vybrala pre bračeka, ktorý trávil čas na krúžku výtvarnej výchovy. Som taká šťastná, že práve toto miesto navštevuje, nakoľko veľmi rád kreslí, zaujíma sa o to, obšťastňuje ho to a robí mu to radosť.  Je to úžasné, ked viete, že váš braček sa môže venovať niečomu, čo ho napĺňa. Skvelý pocit pre sestru, ktorá viac spraviť nemôže, ako to, že mu pomáha, snaží sa robiť všetko to, čo mu vidí na očiach. Akiste, pri ňom som zistila, ako veľmi sú dôležité maličkosti, pretože práve tie ho potešia najviac. Či už úsmev, objatie, milé slovo, či pohladenie po líci.Wed, 05 Mar 2014 21:00:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/350644/Jednoduche-gesto-alebo-ako-spravit-cloveka-stastnym.html?ref=rssBože, vďaka... (zuzanawagnerova)Písal sa rok 2004. Narodil sa mi braček. Bolo to presne 1. júla. Všetci sme ho túžobne očakávali. Všetci sme sa nevedeli dočkať nášho anjelika. Ešte teraz si presne pamätám, aká som bola šťastná, keď som v telefóne začula túto vetu: ,, Slečna, máte zdravého krásneho veľkého silného bračeka - Tadeáša!" Nedokážate si predstaviť, aký to bol čarokrásny neopísateľný okamih. V tom momente sme nemysleli na žiadne problémy, či útrapy, len na jediné - kedy budeme všetci spolu doma - šťastní a zdraví. Mon, 03 Feb 2014 12:55:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/348140/Boze-vdaka.html?ref=rssSom taká bohatá... (zuzanawagnerova)Uvedomujem si, aká som bohatá. Koľko toho mám veľa. Nie, nemám vysoké konto na účte, ani plný šatník tých najmodernejších kúskov, ani zlato skryté kdesi v truhlici, ale omnoho viac. Omnoho, omnoho viac. Presne to, čo peniazmi nezaobstráme. Práve toto bohatstvo ma robí šťastnou. Ono ma napĺňa.Fri, 27 Dec 2013 19:35:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/345320/Som-taka-bohata.html?ref=rss...lebo Vianoce majú byť časom, kedy si preukážeme vzájomnú lásku (zuzanawagnerova)Vianoce. Znie to tak krásne. Obdobie, ktoré má to svoje typické čaro, ktoré v každom z nás vyvolá dojem nadšenia, očakávania. Kedy sa jeden k druhému správame omnoho lepšie ako inokedy. Kedy sa tešíme i z radosti iných. Kedy jeden druhému prajeme všetko dobré. Kedy sme zrazu dobroprajný. Kedy sme zrazu ľuďmi...Mon, 23 Dec 2013 19:45:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/345165/lebo-Vianoce-maju-byt-casom-kedy-si-preukazeme-vzajomnu-lasku.html?ref=rssSo slzami v očiach: Vďaka... (zuzanawagnerova)Dennodenne si uvedomujem, aké máme v živote šťastie. Obklopujú nás ľudia, ktorí nám pomáhajú, ktorí nás posúvajú vpred. Ktorí zľahčujú život môjmu ťažko chorému bračekovi. Áno, presne im som tak veľmi vďačná. Nedá sa opísať to, ako veľmi si vážim pomoc ľudí, ktorí nás nepoznali, pre ktorých sme boli doslova cudzí, no i napriek tomu nám podali pomocnú ruku, práve vtedy, keď sme boli na pokraji síl, keď sme už ďalej ísť nevládali...Sat, 21 Dec 2013 20:50:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/345050/So-slzami-v-ociach-Vdaka.html?ref=rssSila priateľstva... (zuzanawagnerova)Niekedy som si myslela, že človek, ktorý sa ma opýta, ako sa mám, že človek, ktorý sa mi pozdraví, ktorý je ku mne milý, je môj priateľ. Je môj skutočný priateľ. Áno, presne preto som mala pocit, že mám milión priateľov. Že na každom rohu mám človeka, ktorému môžem povedať všetko, ktorému môžem dôverovať. Dá sa povedať, že som sa mohla pýšiť toľkými "skutočnými" priateľmi. Postupom času prichádzam nato, že v dnešom svete je dar mať skutočného priateľa. Len málo je tých, ktorým môžem skutočne veriť. Ktorým môžem povedať čokoľvek, a nesklamú ma.Fri, 13 Dec 2013 09:00:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/344498/Sila-priatelstva.html?ref=rssVážme si silu a čaro prítomného okamihu... (zuzanawagnerova)Čas. Nezastaviteľný, nevyčerpateľný, drahocenný, ... Plynie tak rýchlo, taktiež aj pomaly. Oponujem si, ale sú momenty, kedy si ani len neuvedomím, a prejde taká dlhá doba. Presne vtedy sa cítim skvelo, spokojne. Presne vtedy nepotrebujem, aby čas ubehol rýchlo, práve vtedy moje oči nemieria na hodinky, ba naopak. Priala by som si, aby táto chvíľa trvala večne. Priala by som si, aby som mohla zastaviť čas, a žiť túto chvíľu navždy. Presne tak, táto moja podvedomá fantázia ma núti si vymýšľať takéto veci. Chcela by som prežívať tie neuveriteľné krásne momenty, pri ktorých cítim, že som skutočne šťastná, milovaná, a že som pre tento svet dôležitá.Mon, 09 Dec 2013 22:15:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/344275/Vazme-si-silu-a-caro-pritomneho-okamihu.html?ref=rssAj práve dnes môžu byť Vianoce... (zuzanawagnerova)Milujeme, nenávidíme, ohovárame, kritizujeme, odsudzujeme, milujeme, ... Ten stály kolobeh. Máme ľudí, ktorí nám sú blízky, no i tak ich často raníme, ubližujeme im. Nastanú situácie, kedy sa zachováme tak neľudsky, tak zbabelo, tak strašne. Ale prečo? Prečo robíme to, čo v podstate ani nechceme? A tu zrazu, blíži sa 24. december. Áno, deň iný, ako všetky ostatné. Zrazu sa správame jeden k druhému celkom inak. Zrazu si prajeme navzájom všetko dobré, zrazu sme ochotní, štedrí, nezávistliví.Wed, 04 Dec 2013 08:00:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/343811/Aj-prave-dnes-mozu-byt-Vianoce.html?ref=rssUž cítim tú príchuť Vianoc... (zuzanawagnerova),,Zuzi, už len 29 dní sa vyspinkám a príde Ježiško." Túto vetu mi dnes povedal môj malý braček, Tadeáško. Tak veľmi sa nevie dočkať Vianoc. Tak veľmi ich očakáva. Túto vetu mi už opakuje vyše dvadsať dní, avšak, číslo klesá nadol. Čím ďalej, tým väčšia radosť. Tie jeho iskierky v očiach hovoria za všetko. Samozrejme, kto by nemal rád Vianoce. Asi každý ich obľubuje. Tá neopísateľná atmosféra a rodinná pohoda, čo viac dodať. Každá jedna maličkosť Tadyho poteší, o to viac, keď ide o Vianoce. Vtedy vidím, že jeho šťastie a radosť sa násobí. Rozdáva ju navôkol. Neviete si predstaviť, ako tým potešuje nielen mňa, ale aj celú rodinu.  Mon, 25 Nov 2013 15:45:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/343134/Uz-citim-tu-prichut-Vianoc.html?ref=rssNavždy sa zachová, v pamäti stužková... (zuzanawagnerova)Chce sa mi plakať... Nikdy by som nikomu neverila, že stužková môže byť taký dojímavý a silný zážitok, ktorý vo mne vyvolá obrovské nadšenie. Moment, kedy cítite, že ľudia, ktorí sú pri vás, vás majú radi. Kedy viete, že sa nemusíte na nič hrať, nemusíte sa pretvarovať, skrývať sa za niečo, čím nie ste. Kedy chcete povedať toho toľko veľa, ale ste bez slov. Kedy chcete vyjadriť rodičom, učiteľom, spolužiakom nesmiernu vďaka za všetko, ale vaše slová sú len tak málo v porovnaní s tým, čo chcete vyjadriť. Kedy by ste chceli ospevovať svoju radosť, ale nie je to potrené, pretože úsmev je hlavným ukazovateľom  vášho skutočného šťastia. Kedy by som chcela, aby čas zastal, a ja by som mohla zažívať tento moment večne. Kedy by som chcela sa zavďačiť všetkým, tým najväčším bohatstvom, ale stačí len jedno - milovať ich. Kedy sa tak vnútorne teším, ale len ťažko to je slovami opísať. Kedy ďakujem Bohu, že mi pomáha a dáva mi do života tak skvelých ľudí.Sun, 10 Nov 2013 14:30:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/341792/Navzdy-sa-zachova-v-pamati-stuzkova.html?ref=rssLáska (zuzanawagnerova)Občas snívam, premýšľam, a moje myšlienky a city sa snažím vložiť do básne...   Zmysel života, vzácnosť sveta, veď človek zaľúbený - v oblakoch lieta. Všetko ma zrazu skutočný zmysel, nič pre ňu nie je nezmysel. Je strašne bohatá, tá všetko sľúbi, schopný je spraviť čokoľvek - ten kto ľúbi.Thu, 31 Oct 2013 17:30:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/341010/Laska.html?ref=rssÁno alebo nie? (zuzanawagnerova)Sedím, premýšľam, uvažujem, trápim sa, usmievam, premýšľam, uvažujem, trápim sa, usmievam,...  Ten večný kolobeh. Čo všetko by som dokázala zmeniť. Čomu všetkému by som pripísala iný význam. Čo všetko by som priviedla na inú cestu. Cestu, ktorej stopy by viedli na miesto, ktoré je mojím snom či túžbou. Čo všetko by mi zmenilo život. Nespočetné množstvo otázok, na ktoré si snažím položiť odpoveď. Odpoveď, ktorá mi najviac vyhovuje. Odpoveď, ktorú nevie nikto, okrem mňa. Ako sa človek navonok smeje, ale v jeho vnútri prebieha akýsi zmätok. Akési bludisko, v ktorom sa strácam. V ktorom vidím svoj jasný cieľ, svoju jasnú predstavu, ale realita je celkom iná. Áno, toľko veľa by som toho chcela. Áno, som príliš náročná. Či chcem toho až tak veľa? Pomáhať, splniť sebe aj ľuďom blízkych môjmu srdce sny, milovať a byť milovaná?Mon, 28 Oct 2013 19:10:00 +0100http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/340737/Ano-alebo-nie.html?ref=rssKaždý deň je malým životom... (zuzanawagnerova)Život! Slovo s tak hlbokým významom. Skrýva v sebe tak mnoho. Mnoho krásneho i dobrého. Radosť, ale aj smútok. Úsmev, ale aj žiaľ. Lásku, ale aj nenávisť. Vieru, ale aj sklamanie. Sú dni, kedy by sme vzlietli k oblakom od radosti. Ale naopak, dni, kedy by sme najradšej niekam odišli, a už nikdy sa nevrátili späť. Človek si neváži maličkosti, neváži si to, čo má. Neuvedomuje si, koľko toho má veľa! Namiesto vďaky, sa sťažujeme, nariekame. Samozrejme, sú chvíle, kedy má človek chuť sa vyplakať. Zahasiť si plačom všetko to, čo ho trápi. Zabudnúť na starosti, problémy. Nájsť v ľuďoch blízkych jeho srdcu oporu, akési útočisko, ktoré ho privedie na tú správnu cestu! Cestu, ktorá vedie k radosti.Sat, 26 Oct 2013 11:40:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/340549/Kazdy-den-je-malym-zivotom.html?ref=rssVíťaz so srdcom bez medaily (zuzanawagnerova)Jeden obyčajný neobyčajný deň. Dajme tomu, že nie tak celkom obyčajný. Veď predsa 24. august bol pre našu dedinu veľmi významný. Harhovské čuda a zábaviska - iste viete o čom je reč. Dni plné smiechu, skutočnej zábavy, radosti z prítomnosti ľudí, ktorých máme radi,... Človek tu stretne nejedno čudo, čo vám poviem, nie nadarmo sa tieto dni nazývajú Čudá a zábaviska. Poviem vám úprimne, od malička zbožňujem tieto naše slávnosti. Ten pocit hrdosti je skvelý. Cítim akési zadosťučinenie za to, že môžem šíriť len a len dobré informácie o našej obci. Akiste, nikdy nebude každý spokojný. To zmeniť nedokážeme, ale tešme sa, že sa rozvíjame, napredujeme a stávame známou obcou nielen na východe.Mon, 21 Oct 2013 16:30:00 +0200http://zuzanawagnerova.blog.sme.sk/c/340182/Vitaz-so-srdcom-bez-medaily.html?ref=rss