Časom zistil, že chýba mu čosi.
Že nevie, čo vlastne chce.
Že nevie, kým vlastne je.
Že nevie, za čím kráča.
…
Nádej?
… V jeho očiach, žiadna.
Hľadal stále čosi nepoznané.
Blízko to však mal.
…
Do diaľavy sa však díval.
Strach bol silnejší než on sám.
Avšak, len zdanlivo.
…
Jeho túžba pobádala ho.
Jej pôsobnosť,
sila a trvácnosť,
boli pre neho samým tajomstvom.
…
Vieru mal.
Vieru nestrácal.
Veril Mu.
…
Čas.
Bežal.
…
Akýsi smelší bol.
Obohatený.
Naplnený.
Rozradostený.
Už nebál sa činiť.
Robil, čo cítil.
Cítil, to, čo vtedy.
Lásku k nej.
Milovanej.
Už nehľadal,
nestrachoval sa,
nesmútil.
Našiel.
To, čo nájsť mal.
Spoliehal sa na Neho.
Na nič iné.
Nevedno dokedy, no dúfajúc, navždy.
On a ona budú jedno.
Slúžiac si navzájom v láske.
Nerozlučne,
pokorne,
ochotne,
verne.