Navzájom sme si všetkým...

Autor: Zuzana Wagnerová | 26.7.2016 o 21:41 | (upravené 27.7.2016 o 11:05) Karma článku: 3,89 | Prečítané:  289x

Akoby od veky vekov som pre toto miesto bola stvorená,  akoby títo ľudia boli mojou rodinou. Vlastne, žiadne akoby.  My tou rodinou sme. Jeden druhému chceme len to najlepšie, držíme sa, podporujeme, nezávidíme. Ruka v ruke, spolu. 

Celkom iný svet,

svet lásky a šťastia.

Nie sú to len slová prázdne,

že nič nám v tom momente nechýbalo.

Deťom žiaril na tvárach úsmev,

a to bola naša spoločná výhra.

Čo vari viac si ešte priať?

Môže ešte vôbec niečo znamenať viac?

Azda len, úsmev na druhú.

Povedia mi: ,,Mám ťa rád." 

A ja cítim tú lásku, 

nekonečnú, bezhraničnú.

Bezmocnosť ma skľučuje, 

ale sila víťazí.

Sila žiť naplno pre túto chvíľu,

odovzdať tomuto momentu všetko.

Spraviť aj nemožné, 

pre nich, 

našich silných bojovníkov.

Chlapcov plných radosti zo života.

...

Dni s týmito ľuďmi boli požehnaním.

Načerpala som energie do ďalších dní,

opäť sa zamyslela nad sebou a smerovaním svojím.

Radosť je vo mne ukrytá,

ja jediná dokážem v sebe nachádzať šťastie, ktoré nekončí.

Posúvať ho naokolo, 

deliť sa oň.

Nebáť sa povedať, že rada ťa mám.

...

Som vďačná za takéto neuveriteľné silné momenty,

ktoré vás naplnia a zahrejú na duši.

Chvíle s ľuďmi, 

ktorí vás chápu,

aj keď ste ticho,

ktorí vás majú radi,

úprimne, bez pretvárky.

 

Milí moji, ďakujem za váš čas,

chvíle, úsmev, radosť v srdci a každé milé slovo.

Mám vás rada...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?