Túžba zdieľať sa s vami s mojou radosťou.

Autor: Zuzana Wagnerová | 19.8.2015 o 8:00 | Karma článku: 4,22 | Prečítané:  708x

Vo štvrtok moje kroky smerovali do Pavloviec nad Uhom. Dedinka, ktorá sa premenila na miesto neuveriteľnej radosti a lásky. Už od samého začiatku som mala pocit, že som v inom svete. Svete, ktorý je plný ľudskosti a nezištnosti.

Kiežby slová dokázali vyjadriť to všetko, čo som na tomto čarovnom mieste prežila. Moje pocity a zážitky sú silnejšie, než tie najobsiahlejšie texty, ktoré by som tu mohla písať. Avšak. TÚŽIM práve TEBE priblížiť atmosféru, čas, ktorý som tu prežila. Prečo? Pretože to stojí za zdieľanie sa!

Pamätám si, ako som na svojej menovke zbadala skupinku číslo 11 a povedala si, že to je moje šťastné číslo! A aj bolo - moja skupinka bola skutočne zázračná! Spoznala som v nej ľudí, ktorých som predtým nikdy nevidela, no mala som pocit, že sú to už roky, čo sa poznáme!

Ako som sa potešila, keď som po rannej modlitbe uvidela v rukách môjho skvelého animátora chlieb náš každodenný, a v tej chvíli si vravela, vďaka Ti zaň, Bože.

Ako často som kričala slovo MASLO. Nie preto, aby som mala nejakú rečovú vadu, ale preto, že je to tak chytľavá hra!

Ako som mala zimomriavky počas celej krížovej cesty  ktorá bola naozaj emotívna. 

Ako veľmi som sa zabávala na našich otázkach, podotázkach, ktoré sme si stále v skupinke kládli. Zdieľali sa navzájom, povzbudzovali sa, a nielen to, hrali sme i hry, ktoré boli vhodné tak pre deti do 10 rokov. Ale verte, že i dospelí sa dokážu zabaviť na absurdných hádankách, či zvláštnych hrách, ale koniec koncov, zasmejete sa viac, ako by ste si mysleli!

Ako radi sme chválili počas týchto dní Boha. Piesňami a modlitbami sme mu ďakovali za to všetko, čo máme!

Ako sme si mnoho vzali z kázní a prednášok, ktoré nás utvrdili v mnohom, no najmä v tom, že čistota je dôležitá, a že láska je najmocnejšia.

Aké únavné bolo čakať do jednej rána na moment, keď sa môžete dostať do sprchy. Ale i to čakanie malo niečo do seba. 

Aký sme mali dobrý pocit zo seba, keď sme mohli jednému pánovi v obci pomôcť vyplieť záhradu. Nič veľké, no spravilo mu to radosť, a mal na tvári úsmev! Nás to utvrdilo v tom, že aj maličkosti môžu mať za následok maximum šťastia.

Aké nádherné priateľstvá sme tu získali a akých dobrých ľudí tu spoznali.

Ako sme tu cítili blízkosť Pána. Jeho dotyk v nás formoval túžby, ktoré si každý v pondelok odnášal domov s pocitom, že chceme túto radosť vnášať i do reality, do ktorej sa každí musel vrátiť...

Som vďačná, že som mohla prežiť takéto neopísateľné chvíle na mieste, ktoré vo mne zanechalo pocit viery v lásku a dobro...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?