Očakávanie - dva v jednom

Autor: Zuzana Wagnerová | 13.12.2014 o 14:53 | Karma článku: 5,55 | Prečítané:  899x

Ako veľmi sa teším. Už o pár dní cestujem domov. Možno obyčajná vec, možno nie. Všetci, ktorí ma doma čakajú sú mojou veľkou motiváciou. Vložiť do všetkého, čo robím, svoje maximum. Byť silnou a zároveň byť šťastnou. Mojím šťastím je, že vďaka ľuďom, ktorí ma obklopujú, som skutočne šťastná. Vlastne, ja ani nedokážem opísať radosť z takých tých bežných vecí, ktoré mi robia deň, či život nezabudnuteľnými. Očakávanie má niečo do seba. Človek si uvedomí, čo všetko má, čo všetko mu chýba. Bez koho si nedokáže predstaviť svoj život. 

13. december. Taký bežný deň. Bežný, zároveň jedinečný! Všetko je len o uhle pohľadu. Všetko je len na nás. Môžeme vstať, a začať sa sťažovať, čo všetko mi prekáža, čo všetko ma trápi. Môžem svojou negatívnou energiou vytvárať napätie. A taktiež môže mať moja tvár podobizeň hnevu. Dajme tomu, že  prežívame krízu, ťažšie obdobie. Ale vyriešime týmto niečo? Nie je to skôr tak, že sami sebe ubíjame tým negatívnym zmýšľaním a postojom? 

Nezabúdajme ale, že vždy máme  na druhej strane i tú lepšiu možnosť! Môžeme vstať a tešiť sa z nového dňa. Nevravím, aby sme od radosti vyskakovali na jednej nohe (každopádne, skákať nemáte zakázané), ale svojím správaním a prístupom dokazovať, že k šťastiu vám veľa nechýba. Maličkosti robia život znesiteľnejším. Nepoteší vás úsmev okoloidúceho? Milé slovo? Vľúdne a láskavé správanie ľudí, ktorí sú okolo vás? Iste áno! Zobuďme sa ráno s pocitom, že chceme byť malou zložkou tejto pozitívnej vlny. Verte mi, okrem toho, že vás deň bude omnoho lepší, i ostatným ho skrášlite a obohatíte.

Očakávajúc návrat domov, uvedomujem si, ako dôležité je byť skromným človekom. Nepremýšľať, čo všetko ešte chceme, ale vážiť si, čo všetko máme. A to je pohnútka, ktorá poukazuje na skutočnosť, že  som skutočne šťastná žena. 

Trošku z iného súdka, ale nemôžem si pomôcť. Zbehlo to ako voda, a zase tu máme čas pokoja. Čas Vianoc. Moje Vianoce začínajú už vlastne vo štvrtok. Prečo? Lebo v štvrtok budem doma, s ľuďmi, ktorí sú mojimi najväčšími darčekmi. Dnes som volala s mojím malým ´´veľkým´´ bračekom. A viete čo mi vravel: ,,Zuzi, už sa neviem dočkať. Už len 120 hodín a si doma." Čo ma môže viac potešiť? ,,Zuzi, a budeme piecť medovníčky, dobre? Ja budem váľkať cesto a ty ho budeš vykrajovať." Smiech ma prevalcoval a pocit radosti ma ohrieva doteraz.

Prajem Vám, nech je pre vás práve i táto chvíľa  Vianocami. Možno sedíte v izbe so svojimi milými. Prejavte im lásku. Preukážte im, že máte radosť, že sú vo vašej blízkosti. Verte mi, vaše šťastie sa znásobí. 

Verím, že som vám trošku spravila deň. Že som načala stranu, ktorá nesie názov: "Čas Vianočný".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?