reklama

Bože, vďaka...

Písal sa rok 2004. Narodil sa mi braček. Bolo to presne 1. júla. Všetci sme ho túžobne očakávali. Všetci sme sa nevedeli dočkať nášho anjelika. Ešte teraz si presne pamätám, aká som bola šťastná, keď som v telefóne začula túto vetu: ,, Slečna, máte zdravého krásneho veľkého silného bračeka - Tadeáša!" Nedokážate si predstaviť, aký to bol čarokrásny neopísateľný okamih. V tom momente sme nemysleli na žiadne problémy, či útrapy, len na jediné - kedy budeme všetci spolu doma - šťastní a zdraví.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Obrázok blogu

Ale všetko sa zmenilo. Bol to ako jeden veľký zlý sen. Dozvedeli sme sa, že nastali komplikácie. Poviem vám úprimne, bol to pre nás úder pod pás. Veď včera nám bolo povedané, že je zdravý, silný, ... A dnes? Pohľad do inkubátora na Tadeáška bol neopísateľný. Telíčko nehybne ležalo, ani náznak po tom, aby bol zdravý, plný sily. Náš smútok doprevádzal plač, ktorý bol v tej chvíli jediným odzkradlením toho, akí sme bezútešní.

Čas plynul a už to bol polrok, čo bola mamka s Tadym v popradskej nemocnici. Najťažšie obdobie môjho života. Dozvedeli sme sa, že Tadeáš trpí nevyliečiteľnou chorobou - svalová dystrofia. Prijala som ako 9-ročná rolu mamky, doma prevládal strach a smútok. Ocko chodil pravidelne do práce, aby sme mali začo kúpiť chlieb, či maslo, aby sme mali na cestu do Popradu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skutočne som len veľmi ťažko znášala túto situáciu. Mala som pocit, že všetci sme už spadli na zem, a neexistuje nič a nikto, kto by nám podal pomocnú ruku, kto by nám ukázal jasný smer vpred. Ale dnes viem, že Boh nám dodal silu a energiu bojovať. Nevzdávať sa, ale napredovať! Áno, i napriek tomu, že lekári dávali Tadeáškovi maximálne 2 roky života, i napriek tomu, že nám ho nedoporučili vziať si domov, i napriek tomu, že na Štedrý deň sa nás spýtali, či ho nechceme dať do detského domova, i napriek tomu sme mali dosť síl nato, aby sme to zvládli.

Dostala som na Vianoce ten najvzácnejší dar. Tady s mamkou sa vrátili domov. Vtedy mi nič viac nechýbalo. Hoci boli Vianoce bez plného stola a darčekov, ja som toho mala ešte omnoho viac. Blízkosť ľudí môjmu srdcu najbližších, lásku a hlavne - radosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začiatky každopádne ľahké neboli, ale Božia sila a požehnanie nás naučili veci prijať také, aké sú. Nesťažovať sa, nenariekať, nevzdávať sa, ale s láskou a pokorou, v tichosti, bojovať.

Možno sa pýtate, prečo som sa s vami chcela podeliť o tento môj životný príbeh. Áno, práve teraz sa dostávam k záveru. Chcela som poukázať nato, že každý kríž je potrebné s oddanosťou znášať a vážiť si každú jednu chvíľu, pri ktorej sme šťastní.

Píše sa rok 2014. Prešlo 10 rokov a dnes si uvedomujem, že všetko malo pre mňa skutočný zmysel. Uvedomila som si, že život sa nezakladá na vonkajšej kráse, na materiálnych veciach, ale na radosti i z tej najmenšej maličkosti. Je dôležité si vážiť prítomnosť okamihu a žiť život, ktorý bude príznačný láskou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes som Bohu úprimne vďačná, že ma obdaril takým veľkým bohatstvom. Bohatstvo, ktoré mi dodáva silu, radosť a nespočetné množstvo lásky.

Vďaka Ti Bože, za Tadeáška...

Zuzana Wagnerová

Zuzana Wagnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obyčajne neobyčajné dievča, ktoré túži pomáhať a robiť radosť ľuďom. Chcem vnášať pokoj a lásku tam, kde chýba... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu