Áno alebo nie?

Autor: Zuzana Wagnerová | 28.10.2013 o 19:10 | Karma článku: 4,71 | Prečítané:  588x

Sedím, premýšľam, uvažujem, trápim sa, usmievam, premýšľam, uvažujem, trápim sa, usmievam,...  Ten večný kolobeh. Čo všetko by som dokázala zmeniť. Čomu všetkému by som pripísala iný význam. Čo všetko by som priviedla na inú cestu. Cestu, ktorej stopy by viedli na miesto, ktoré je mojím snom či túžbou. Čo všetko by mi zmenilo život. Nespočetné množstvo otázok, na ktoré si snažím položiť odpoveď. Odpoveď, ktorá mi najviac vyhovuje. Odpoveď, ktorú nevie nikto, okrem mňa. Ako sa človek navonok smeje, ale v jeho vnútri prebieha akýsi zmätok. Akési bludisko, v ktorom sa strácam. V ktorom vidím svoj jasný cieľ, svoju jasnú predstavu, ale realita je celkom iná. Áno, toľko veľa by som toho chcela. Áno, som príliš náročná. Či chcem toho až tak veľa? Pomáhať, splniť sebe aj ľuďom blízkych môjmu srdce sny, milovať a byť milovaná?

Áno, mám tak strašne veľa chýb! Som taká drzá, tak veľmi často drzá! Zožiera ma pocit, že tým ubližujem druhým. Že občas sa premením na niekoho, kým vlastne nie som! Časom ma to tak veľmi trápi. Tak veľmi ma hryzie svedomie... Áno, moja najhoršia vlastnosť.  Áno, viem, okrem toho mám milión ďalších iných chýb. Ako ty, ako on, ako každý... Áno, snažím sa byť lepšou, snažím spraviť zo seba ešte ochotnejšieho, nápomocnejšieho človeka. Pýtate sa, kto ma k tejto zmene k lepšiemu vedie? Kto mi pomáha? Kto mi ukazuje cestu? Kto mi dodáva silu, keď mám pocit, že už ďalej nevládzem? Kto mi podáva svoju pomocnú ruku a dvíha ma zo zeme? Odpoveď je: Boh! On je tu so mnou stále, v každej tiesni i radosti, pri každom probléme ale aj radosti, pri každom potešení, ale aj smútku, pri každej jednej chvíľke môjho života. Zdieľa so mnou moju radosť, a pri zarmútku mi pomáha.

Nie, nechcem vpadnúť medzi dav ľudí, ktorých smerovanie vedie do záhuby. Ktorí sa ničia hlúposťami dnešného sveta. Nezmyselnosťami, ktoré menia správnu cestu človeka na smerovanie, ktorého koniec ma katastrofálny dopad na jeho život. Nie, naozaj nenávidím tie pretvárky, faloš, ktorú vidím prichádzať z každej strany. Vyčnieva z davu, ničí ľudské vzťahy, priateľstvá, jednotu a puto lásky medzi ľuďmi! Nie, povedzme "nie" všetkej tej nenávisti, ktorá hýbe svetom! Vymeňme ju radšej za ochotu a pomoc! Ochotu poradiť, ochotu spraviť pre druhých presne to, čo očakávame my od nich. Nebojme sa povedať "Stop" zrade. Otvorme svoje srdcia dokorán. Len tak môžu ľudia zistiť, akí sme v skutočnosti. Aké máme srdce. Nepretvarujme sa. Nerobme zo seba niečo, čím nie sme. Nemá to zmysel. Nie, naozaj nemá. Náš vytúžený efekt pretvárky môže byť chvíľkový, ale časom všetko dozrie... Aj klamstvo!

Otvorme dvere láske, skutočnej úprimnej láske. Nebojme sa povedať, čo cítime, čo nás trápi. Buďme k sebe úprimní. To nás privedie k správnemu cieľu. K cieľu, ktorého výsledkom nebude zarmútok, sklamanie, ale radosť, pohladenie po duší, uspokojenie.

Život nás denne skúša. Pán Boh nám zasiela kríže, ktoré neznamenajú to, aby sme sa vzdali, ale aby sme zistili, akí sme silní! Aby sme zistili, čo máme v sebe ešte budovať, kto o nás skutočne stojí, kto je nám na blízku, keď to najviac potrebujeme. Kto nás miluje, kto nás úprimne miluje, bez ohľadu na to, akí sme. Vážme si vzácnosť prítomného okamihu, vážme si každý jeden moment, ktorý v nás vyvolá dojem radosti, lásky, nadšenia. Verme Božím plánom, a nebojme sa povedať "nie" veciam, ktoré nedávajú nášmu životu zmysel...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?